Každá sobota, 19:00, v modlitebni BJB Nesvady

16.4.2011

Už hneď na začiatku sme si všimli, že naším hoťom nebol nikto iný ako Dávid Dráfi! Po chválach bola vykonaná prosba, aby mládežníci dávali pozor na steny v mládežníckej miestnosti, ktoré neboli tak dávno maľované a už sú poošúchané od stoličiek.
Ďalším, veľmi dôležitým OZNAMOM je : že sa môžete prihlasovať na mládežnícky tábor, Pepovi alebo Aťke. Taktiež ak chcete byť na tábore v niečom aktívny - prichystanie aktivity, nejaká služba na tábore - rozcvičky, budíčky, hry a pod - taktiež sa hláste u nich.
PO tomto ozname nám už Pepo predstavil Dávida a odovzdal mu slovo.

Dávid Dráfi - Naše vnútro
Na začiatok sme sa zhrali hru so zvieratkami - mysli na 3 zvieratá - prvé druhé a tretie. Pootm si k nim predstav 2 vlastnosti. 1. zviera je to, čo chceme byť, 2. to ako nás vnímajú ostatní a 3. to akí sme :D Myslím že vedecky to nie ej úplne potvrdené, že je to takto, ale aspoň me sa zasmiali, keď sme zistili že Pepo je krokodíl, alebo že Masťo chce byť prasa.
Potom nám Dávid hovoril o sebe, o tom, ako sa do všetkého pustil, ako to prehnal, lebo robil všetko. Čoskoro začal všetko nenávidieť, jeho vzťah s Bohom sa stal povinnosťou. Keď dospel až do tohoto štádia, myslel si, že skončil, že už niet cesty späť. Proste si myslel, že už niet cesty späť.

Ľahko sa stane, že zatúžíme po niečom zlom, čo nám škodí. Chceme sa toho prežrať, aby ná to naplnilo. Či už alkohol, alebo hocičo iné. Časom však prídeme na to, že zvierame prázdnu náruč, že nič nemáme. Že všetko bola len márnosť.
A ak sa aj tvárime, že je všetko v poriadku, ale pritom nie je, zanedlho sa to začne prejavovať. Príde čas, keď nebudeme stíhať študovať Bibliu a všetko si dopredu prichystať a budeme musieť hovoriť ľuďom z vlastných skúseností, z toho čo máme. A keď v sebe nebudeme mať nič na rozdávanie, keď budeme mať prádzne vnútro, nič nezmôžeme.

Pravdou je, že keď sa nachádzame v niečom zlom- a to sa môže stať, lebo robiť zlé veci je vždy veľmi lákavé - my sami si musíme povedať dosť. Akokoľvek by nám niekto chcel pomôcť, rozhodnutie bude vždy na nás.

Aj Mojžišovi sa stalo niečo podobné. Mal pred sebou dobrú kariéru, no potom ako zabil otrokára, ušiel do púšte a vzdal sa všetkého. Utiekol. Boh si však k nemu našiel cestu späť a z toho čo mal Mojžiš - z jednej palice- z niečoho obyčajného - robil zázraky. Veď práve tou palicou udrel do skaly, z ktorej začala tiecť voda. Predtým bol však Mojžiš veľmi tvrdohlavý.

Nevieme byť vždy 100%-ný, a ak sa o to budeme pokúšať, nemusí to skončiť dobre. Ale vieme mať svoj cieľ a ísť za ním, s tým, čo máme.

Ďakujeme teda Dávidovi za tému. Celkom dobre k nám zapadol a keďže teraz býva v Nesvadoch, určite ho uvidíme častejšie - minimálne tí, čo chodievajú do Resetu.

Vidíme sa v sobotu :)

2 komentáre:

  1. velmi kvalitna fotomontaz. paci sa mi :D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ďakujem, ďakujem, myslím, že okrem Milana by a nikto nemohol sťažovať...

    OdpovedaťOdstrániť