Túto kvalitku si pre nás pripravila Ráchel Kováčová a napriek vážnosti témy nám bolo celkom do smiechu občas, lebo nás upozornila, že je nervózna a vtedy sa zvykne smiať a ako sa ukázalo, jej varovanie bolo opodstatnené.
Poďme však k veci :
Tolerancia - znášanliovsť, rešpekt, bez ohľadu na fakty, okolnosti. Príklad si ako inak berieme z Ježiša, ktorý sa rozprával so Samaritánkou a bol k nej úctivý, napriek tomu, kým bola.
V Biblii sa táto téma spomína viackrát, napr : Rim 12/18, hovorí, že máme mať pokoj s ľuďmi(nakoľko je možné); ešte jasnejšie je to šak písané taktiež v Rimanoch- 15/7 :
"Prijímajte sa vospolok (navzájom) ako aj nás Kristus prijal na oslávenie Boha."
K podobným vecia - hlavne znášaniu sa vospolok, sme vyzývyní aj v Gal. 6/10 či Efežanom 4/2.
Keď teda už uznáme, že by sme mali byť tolerantní, vynárajú sa pred nami ďalšie otázky, najčastejšia by však mohla byť, do akej miery byť tolerantný k neveriacim, či k bratom, ktorí nerobia, to čo by mali (resp. si myslíme, že to nerobia) . Pôjdeme teda po poriadku a začneme tým, že:
1, Ako byť tolerantný k ľuďom zo sveta, k neveriacim
Vo svete sa od nás, kresťanov očakáva tolerancia, nie však v správnej forme. Pre svet sme tolerantný ak sa nemiešame do toho, čo robia oni, a ak s tým súhlasíme. Neuznávajú toleranciu ako takú - mať rád človeka, aj keď nesúhlasíš s jeho postojom. Ak neakceptujeme, nesúhlasíme, či nezdieľame postoje druhých, sme pre nich intolerantní- neprijímame ich.
súvisí to aj s novou dobou postmodernizmu, keď je takpovediac všetko relatívne a preto v podstate nemám právo vyhlasovať, že my máme pravdu, lebo aj tá je relatívna a každý má svoju vlastnú, subjektívnu pravdu.
Čo teda s tým? Čo keď my vieme, že máme pravdu? Takú istú pre všetkých? Nuž mali by sme za ňou stáť a byť tolerantní- vážiť si človeka, ale stáť za pradou - aj keď nás vyhlásia za intolerantných a verejnosť nás o dsúdi. Ak si šak sami nie sme niečím istí, netvrďme to, ale najskôr sa o tom presvedčime ( Biblia, niekto skúsenejší, modlitby).
Najlepší návod na to, ako si stáť za svojím nám dáva Pavol- počas svojich misií, bol s rôznymi ľuďmi, žil s nimi, prispôsoboval sa im, jedol to, čo oni, spal ako oni, rozprával takým jazykom ako oni, ale stále si bol istý svojou pravdou a tú aj hlásal.
2, Ako byť tolerantný voči kresťanom
To je veľmi jednoduché, skoro na rovnakom princípe ako pri ich milovaní - Milujem ľudí, nenáviďme (netolerujme) hriech. Veľa šak záiís aj od toho, čo s tým urobíme. Čo robíme, keď sa nám niečo nepáči? Šomreme, ohovárame, nájdeme si na neho nejaké veršíky, možno i vytrhnuté z kontextu, aby sme dokázali, že nie je "svätý", alebo si poieme, že nech i robí, čo chce, však ja ho milujem a ostatné mi je jedno.
Keď sa nám niečo nezdá, zamyslime sa, či nejde iba o niečo, čo sa IBA nám nepáči, alebo je nám to nesympatické. Taktiež sú veci, ktoré sú otázkou svedomia. Naše svedomie by nám to nedovolilo, ale niekomu to nerobí problém, resp. sa s tým vysporiadal. Vtedy je v podstate pravda u oboch. Lenže vždy je tu aj možnosť, že ide skutočne o hriech. Preto sa za to modlime, pýtajme sa starších, študujme Bibliu, aby sme to vedeli rozlíšiť, lebo ak ide naozaj o hriech, modlime sa za danú osobu, a v láske ju napomeňme.
Posledná rada a možno najcennejšia je ako pristupovať k človeku, s ktorým si nie sme sympatický, čiže : najradšej by sme mu všetko vytkli a nepáči sa nám skoro nič, čo robí, avšak skoro nikdy sa nepreukáže, že by to bol hriech :
- máme spoločný cieľ, lásku, napomínajme sa teda - v láske, vychádzajme si ústrety, prehodnocujme svoje postoje a buďme realistický v požiadavkach na tieto osoby.
Zamyslenie som mala ja - o falošných učeniach a New Age, s ktorými mám už vlastnú skúsenosť cez knihy Paula Coelha, ktorý ma síce veľmi oslovil ako charizmatický katolík, avšak po podrobnejšom prieskume jeho diel som zistila, že sú presýtené myšlienkami New Age. Neustávajme teda a buďme stále v pozore :)
Za poznámku stojí aj ohromná chuť k spevu na tejto mládeži. spievalo sa aj po téme.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára