Pre každého kto by mal záujem o knihu Cesta pútnika, mám dobrú správu. Je prístupná na internete v pdf podobe v slovenskom predklade od kaz. J. Roháčka.
Prajem požehnaný čas pri čítaní.
S
14.4.20122
Tému mal výnimočný hosť z Bratislavy, predseda BJB na Slovensku- brat Szollos
Rozprával nám o istote spasenia a o tom, ako ju niektorí strácajú - resp. si myslia, že ju strácajú.
Už z minulosti sú 2 prúdy - kalvinisti, ktorí v rámci učenia o predurčenosti veria, že veriaci nemôže stratiť spasenie- k nim sa radia aj partikulárni baptisti
- arministi, ktorí si myslia, že veriaci môže stratiť spasenie - spolu s nimi tomu veria i generálni baptisti
Bezpečnosť spasenia je z Božej strany istá - Boh je dokonca zárukou nášho spasenia. Človek však môže zísť z cesty - neprinášať ovocie.
"Skutočný" veriaci (opak toho opísaného vyššie) však nemôže spasenie stratiť, či si je, alebo nie je istý (aj keď by si tým istý mal byť).
Prečo nám chýba istota??!!
Môže to byť preto, lebo pochybujeme, či sme vlastne prešli "krížom" - prijali Krista. To sa niekedy môže stať ľuďom, ktorí si toto nespájajú s konkrétnym dátumom, ale aj s tými, ktorí môžu mať pocit, že nezažili dostatočne emocionálny moment. Na toto je najjednoduchšie riešenie zvoliť si ten moment teraz.
Jeden z dôvodov môže byť, že sa k našej viere verejne nepriznávame, alebo dokonca aj k Ježišovi (napr vyznanie pred zborom).
Jeden z najčastejších problémov je však dlho-pretrvávajúci hriech v našom živote.
Sú varovanie v Biblii, ktoré by nás mohli mýliť - napr Gal 5/4 či Žid 5/11-14, tieto výroky sa však týkajú niečoho iného.
Istotu, že Boh sa neodvráti môžeme nadobudnúť vďaka týmto výrokom :
R 8/29,30 ("A tých, čo predurčil, tých aj povolal, a tých, čo povolal, tých aj ospravedlnil, a ktorých ospravedlnil, tých aj oslávil");
F 1/6 ("Som presvedčený, že ten, čo vo vás začal dobrí dielo, ho aj dokončí, až do dňa Ježiša Krista").
Ez 34/11-16 ("Takto totiž vraví Pán, Hospodin : "Hľa, tu som, pozhľadávam svoje ovce a postarám sa o ne" .")
Čakajú nás už len posledné 2 mesiace školy a skúšok, tak si to ešte užime. Na veľké potešenie mnohých intro z MK 2012 je už ľahko dostupné na youtube (predtým sa k tomu ťažko dalo dostať ak ste nemali link) - tak ENJOY :)
Pekný týždeň všetkým! A tešte sa na návštevu Revúcej v júni a na tábor v auguste :)
17.3.2011 Pepo M.
Synovia & Dcéry
...alebo téma o výchove a o tom, že najlepšie sa chápe otcovstvo vtedy, ak sa niekto sám stane otcom. O tom bola Pepova téma, o otcovstve, o tom, kedy treba niečo dopustiť a o tom, že deti nesmieme nikdy zanechať. Biblické veršíky z ktorých čerpal sú : Žid 12 /1-12; 1. Jána 1/12; Žid 12/5; Žid 12/12
Na tejto téme ste proste mali byť :) Tešíme sa, že k nám Pepo zavítal.
Na konci sme mali ineraktívnu hru o super cukríky, tak snáď bude nabudúce aj nejaký ten kvíz.
10.3.2012 Bohuš Uhrin
Volebná mládež prebehla tak ako voľby - bez problémov.
Niektorí sme išli voliť pred iní potom, niektorým to nerobilo problém, iní stáli vo volebnej kabínke 10 minút.
Mládež mala normálne trvanie ako vždy :) na diskusii som bohužiaľ nebola, ale bola by som rada, ak niekto, kto tam bol, ak nakoniec bola diskusia, ju zhodnotil v komentári.
Rozoberali sme tému márnotratného syna. Bohuš na začiatku povedal, že túto téma už zrejme máme opočúvanú, ale ja osobne sa o nej veľmi rada bavím, pretože je to naozaj veľmi dobré podobenstvo. Je to aj príbeh o tom, že honba za svetskými radosťami môže skončiť naozaj veľmi zle.
Text sme čítali z Lukáša, 16 kapitola od 11 verša, len pre info je to 3. podobenstvo o stratených veciach a najobľúbenejší príbeh Marka Twaina. Môžeme ho nazvať aj podobenstvo o milujúcom otcovi.
Prvou Bohušovou otázkou bolo, ktorá rola je nám bližšia. Či staršieho syna, ktorý s otcom nemal veľmi blízky vzťah, ale bol poslušný, alebo rola mladšieho syna, ktorý sa doma pravdepodobne nudil.
Potom, ako sa syn vrátil domov, nepýtal o odpustenie, chcel otcovu pomoc (chcel u neho pracovať). Tu sa dostávame k tomu, na čo sa Bohuš sústredil: nechcem odpustenie ale pomoc. K takémuto správaniu nás môže viesť (zväčša) jeden z týchto dôvodov :
1.myslím si, že nepotrebujem odpustenie
2.hriech je normálna vec, veď všetci hrešia
3.cítim sa až tak hriešne, že sa bojím predstúpiť pred Boha
-toto sa môže diať aj preto, že máme hriech, ktorého sa nevieme vzdať, a neideme za Bohom, akoby sme chceli počkať, kým s tým hriechom skončíme
- avšak tým čím sme plní, a čím si plníme svoju myseľ, toho sa nikdy nebudeme vedieť zdať
-najlepšie to vystihuje výrok s. Augustína - Bože zmeň ma. Ale nie dnes.
Každý z nás prežije vnútorný zápas (minimálne 1 :D), tomu sa nevyhneme,ale spoliehať sa sám na seba je prehra - Boh nás nebude meniť nasilu.
Ak sa modlíme a čakáme na DS, ale neprežili sme "kríž", čakáme márne.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)