10.3.2012 Bohuš Uhrin

Volebná mládež prebehla tak ako voľby - bez problémov.

Niektorí sme išli voliť pred iní potom, niektorým to nerobilo problém, iní stáli vo volebnej kabínke 10 minút.

Mládež mala normálne trvanie ako vždy :) na diskusii som bohužiaľ nebola, ale bola by som rada, ak niekto, kto tam bol, ak nakoniec bola diskusia, ju zhodnotil v komentári.

Rozoberali sme tému márnotratného syna. Bohuš na začiatku povedal, že túto téma už zrejme máme opočúvanú, ale ja osobne sa o nej veľmi rada bavím, pretože je to naozaj veľmi dobré podobenstvo. Je to aj príbeh o tom, že honba za svetskými radosťami môže skončiť naozaj veľmi zle.

Text sme čítali z Lukáša, 16 kapitola od 11 verša, len pre info je to 3. podobenstvo o stratených veciach a najobľúbenejší príbeh Marka Twaina. Môžeme ho nazvať aj podobenstvo o milujúcom otcovi.

Prvou Bohušovou otázkou bolo, ktorá rola je nám bližšia. Či staršieho syna, ktorý s otcom nemal veľmi blízky vzťah, ale bol poslušný, alebo rola mladšieho syna, ktorý sa doma pravdepodobne nudil.

Potom, ako sa syn vrátil domov, nepýtal o odpustenie, chcel otcovu pomoc (chcel u neho pracovať). Tu sa dostávame k tomu, na čo sa Bohuš sústredil: nechcem odpustenie ale pomoc. K takémuto správaniu nás môže viesť (zväčša) jeden z týchto dôvodov :

1.myslím si, že nepotrebujem odpustenie

2.hriech je normálna vec, veď všetci hrešia

3.cítim sa až tak hriešne, že sa bojím predstúpiť pred Boha

-toto sa môže diať aj preto, že máme hriech, ktorého sa nevieme vzdať, a neideme za Bohom, akoby sme chceli počkať, kým s tým hriechom skončíme

- avšak tým čím sme plní, a čím si plníme svoju myseľ, toho sa nikdy nebudeme vedieť zdať

-najlepšie to vystihuje výrok s. Augustína - Bože zmeň ma. Ale nie dnes.

Každý z nás prežije vnútorný zápas (minimálne 1 :D), tomu sa nevyhneme,ale spoliehať sa sám na seba je prehra - Boh nás nebude meniť nasilu.

Ak sa modlíme a čakáme na DS, ale neprežili sme "kríž", čakáme márne.