Postmoderna - Maťo

Postmoderný kresťan

Touto aktuálnou témou nás Maťo všetkých prekvapil. Bola to iná téma ako ostatné, ale pritom mala veľkú výpovednú hodnotu. Ako sám povedal, po jej vypočutí by nám malo byť jednoduchšie pochopiť štýl myslenia dnešných ľudí, ich tendencie, vzťah k evanjeliu.

"Hľaďte, aby vás nikto nestrhol mudráctvom a prázdnym mámením podľa ľudského podania, podľa živlov sveta a nie podľa Krista." (Kol 2/8)

Postmoderna je smer druhej polovice 20.storočia a jeho predchodcom bola moderna - myšlienkový smer, ktorý hlásal 1 objektívnu pravdu, ktorú môžeme spoznať cez vedu, skúmanie. Do popredia stavala moderna človeka ako samostatného tvora, úplne sebestačného.

Po katastrofách, ktoré sa udiali hlavne v prvej polovici 20. storočia (vojny, hladomory, revolúcie,...) sa moderna stala neaktuálnou a nové východisko ponúkol filozof Hegel, ktorý začal hovoriť o novom smere - existencializme

.

Ľudia už neverili v predošlé istoty, v rozum, v objektívnosť a schopnosti človeka. Všetko sa pre nich stalo relatívnym, či až nezmyselným (napr. vznikla filozofia nihilizmu - nič nemá zmysel, ani ľudské bytie). Hľadalo niečo, čo by im dávalo zmysel - niečo vyššie, niečo, čo by im potvrdilo, že žiť sa oplatí.

Táto túžba však neviedla ľudí k Bohu a ku kresťanstvu. Práve naopak, ľudia sa otvorili východným náboženstvám, sektám, rôznym hnutiam, ktoré ponúkali niečo "vyššie", nadprirodzené. Existencializmus im napr. ponúkal skúsenosť - prežitie niečoho, čo im potvrdí, že život má zmysel. Toto sa rozmohlo a dnes je to jednou zo základných charakteristík moderného človeka =

=verí tomu, zmysel mu dáva to - čo prežil, čo zažil ako skúsenosť - skúsenosť nadobúda najväčší zmysel.

Na základe toho sa uznáva, že každý má svoju skúsenosť, to, čo prežil a to je jeho pravdou - je viacero právd. Preto ak niekto verí, že Boh existuje, má takú istú pravdu, ako ten, kto v

existenciu Boha neverí.

Ateizmus dne nie je v móde, pretože každý potrebuje veriť v nejaký zmysel. Nie však v kresťanstvo, ktoré je považované za prebytok minulosti.

Tieto veci sa nás bytostne týkajú, je to to, v čom žijeme, čo nás ovplyvňuje. Spoznať to môžete aj cez znaky postmoderny, ktoré vám určite nebudú cudzie :

1.popieranie 1 objektívnej pravdy

2.zážitok namiesto pravdy

3.popieranie jednej histórie spoločnej pre všetkých

4.relativizmus

5.fascinácia médiami

Práve my môžeme pomôcť ľuďom, ktorí hľadajú niečo vyššie, čo by dávalo zmysel, ale je im cudzie obrátiť sa na kresťanov. A to nie je ťažké, veď kresťanstvo je podložené faktami, je logické. Žiadna sekta ani hnutie, nie sú podložené toľkými faktami ako kresťanstvo. Naše fakty sú : Ježiš žil na Zemi, zomrel pre nás a vstal z mŕtvych. Na to existuje nie jeden, ale viacero svedkov.

Ponúknime im teda rozumnú vieru, takú, ktorá má zmysel.

Čo sa týka nás, postmoderných kresťanov, zamyslime sa nad tým, nakoľko nás ovplyvňujú médiá, nakoľko veríme tomu, čo zažijeme, čo pre nás znamená skúsenosť a čo pravda a ako ich rozlišujeme.

Diskusia, ktorú sme viedli, bola presne o tom.

Máme veľa skúseností, ktoré nás vedú k rôznym myšlienkam, názorom. A práve to, kam nás tie skúsenosti a myšlienky vedú nám pomôže rozoznať, či sú alebo nie sú kresťanského charakteru. Bavili sme sa o tom, ako nás niektoré zážitky usvedčia o tom, že sme sa vydali správnou cestou (napr pri riešení problému, alebo potom ako sme sa rozhodli pre niečo). Rozhodneme sa a nejaký pozitívny a silný zážitok nás presvedčí o tom, že sme sa rozhodli správne a berieme to ako znamenie, že konáme dobre. Musíme si ak uvedomiť, KAM nás ten zážitok vedie a AKÉ pocity v nás vyvoláva. Myslím, že toto je pre mnohých z nás dosť obtiažne. Tak bacha na vec.

Toľko k postmoderne - k dobe v ktorej žijeme.