17.6. Zolo Mátyus - Hnev

Čaute. Na minulej mládeži sme si trošku nacvičili spev na svadbu Kiky a Jančiho a potom sme mali takú voľnejšiu atmosféru, kedy sme jedli kuracie bagetky a rozprávali sme sa. Potom nám Zolo porozprával niečo zaujímavé o hneve z psychologického hľadiska.

Téma v skratke

Efežanom 4:26: „Hnevajte sa, ale nehrešte. Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom. Nedávajte miesto diablovi.“

Hnev ako taký nieje hriech, je to jedna zo základných ľudských emócii, ktorá sa prejavuje vtedy, keď niekto prekročí naše hranice.
Ak si hnev nevyriešim hneď v danej situácii, prenášam si ho so sebou ďalej a to je vždy horšie. Neskôr je už ťažšie ho zastaviť.
Ak si myslíte, že je lepšie radšej byť ticho keď sa hneváte (ste predsa nejaký kresťan), spomente si, že Ježiš sa raz v chráme nahneval na peňazomencov a nebol ticho. Pravdepodobne svojím konaním dokonca nahneval ďalších ľudí.

Hnev je hriechom až vtedy, keď nad hnevom prestávame mať kontrolu a dávame priestor hriechu. A za to čomu dávame priestor už nesieme zodpovednosť.

Dlhodobý hnev môže meniť našu identitu a možno nám kvôli nemu začne vadiť všetko. Mali by sme ho včas kultivovane riešiť. Napríklad, ak nás niekto začne hnevať, môžeme mu povedať že sme nahnevaní a jeho správania nám vadí. No nemali by sme mu povedať, že je somár, ale povedať mu iba ako sa kvôli nemu cítime. Ľudia vo vzťahoch mávajú častokrát problém práve s týmto.

Niekedy pomáha, ak sa od daného človeka fyzicky vzdialite a vrátite sa neskôr.

Pri hneve pracuje časť vášho mozgu, s ktorou nerozmýšľate logicky a niekedy pomáha, ak začnete robiť veci, na ktoré potrebujete logickú časť mozgu. Napríklad niečo začnete čítať, alebo počúvať hudbu, možno si poviete, že idete násť 7 zelených predmetov v miestnosti, potom 7 béžových atď, až kým nezačne pracovať logická časť vášho mozgu a tým pádom sa prestanete práve hnevať.

Celú nahrávku si môžete vypočuť tu.