Čaute mládež. Raz za čas všetci chtiac či nechtiac cestujeme a už sa stáva zvykom že je našou každoročnou destináciou aj stanica Sliač kúpele. Takže sme aj tento rok na Sliači strávili víkend.Prišli sme tam už v piatok poobede, oddýchli sme si z cesty a na večeru sme si vypražili harule a napráskali sme sa nimi, či už držime diétu alebo nie.
Nemali sme žiadny program, takže všetci robili to, na čo mali práve chuť a náladu. Napríklad ak práve nepršalo, tak sme chodili na prechádzky k sliačkskym prameňom a ich okoliu. Bol odtiaľ pekný výhľad. V sobotu sme si dali na obed staré dobré chilli con carne a v popoludí sme išli zase na prechádzku. Zmokli sme.
Potom sme boli už znechutený počasím a nevylihovali sme vonku, takže sme ani skupinovo nekývali vlakom ako za starých čias. Ale celkom sme sa bavili aj vnútri. Hrali sme sa spoločenské hry, niektorí milovníci hudby hrali a spievali pesničky a tí z nich, ktorí sú ešte aj šikovní oprášili gramofón, ktorí sme doteraz obchádzali, trocha ho dali doporiadku a mohli sme počúvať hudbu z vinylových platní jak páni.
V sobotu večer sme mali aj návštevu, prišli k nám Robo a Anička Nagypálovci a porozprávali nám niečo z ich cestovateľských zážitkov. Tesne po tom ako sa zobrali dostal Robo ponuku, že môže ísť ako lekár do Afriky. Tak tam aj išli a pol roka boli v štáte Rwanda, v nemocnici na vrchu kopca, obklopení čajovými plantážami. Anička si odtial doniesla čajové lístky a pripravila nám typický rwandský čaj (málo vody, málo čaju, veľa mlieka a veľa cukru). Ich cesta do Afriky bola podľa ich slov „freestyle“, pretože veľmi nevedeli, do čoho idú. Robo bol lekárom v tej nemocnici a Anička bola niečo ako manažérka. Boli tam dosť populárni medzi miestnimi. Chodili k nim ľudia z veľkej diaľky, keď sa dozvedeli, že tam prišiel biely lekár. Mnoho ľudí k nim chodili s poraneniami, ľudia sa tam zvyknú sekať mačetami keď sú opití nechutným banánovým pivom. Robo si raz banánové pivo robil aj sám, 
kvasí sa to v jame v zemi. Keď tú jamu kopal, pre miestnych to bolo niečo veľmi čudné, pretože často nevidia belocha, ktorý vykonáva manuálnu prácu. Tak to jednej černoške nedalo a prišla mu pomôcť. Iní do nemocnice chodili napríklad kvôli doklade, že žena nieje tehotná. Potrebovala ho totiž, ak chcela mať svadbu v kostole. Väčšinu pacientov mali ale kvôli malárii. Tú dostal aj Robo, potom odtiaľ odišli.
Potom sme si večer pri pití teplého granka pozerali veľa fotiek zo Sliaču aj rôznych iných akcii. A ľudia ešte dlho do noci robili všeliake svoje aktivitky. To trocha pokračovalo aj nadránom, a potom sme sa naobedovali, upratali a odišli sme. Bol to príjemný víkend a dúfam, že si ho o rok zopakujeme.
(týmto vlakom sme odchádzali)
PS: Všetky fotky nájdete tu.
Aspoň pár krát sme si zakývali!! :D
OdpovedaťOdstrániťDobre Gabča :D
OdpovedaťOdstrániť