Ahojte mládežníci,
rozhodol som sa napísať sem pár myšlienok. Premýšľal som či
vám to radšej nepovedať na mládeži ako svedectvo alebo povzbudenie, ale
nakoniec som sa rozhodol pre takúto menej tradičnú formu - hlavne asi preto, že
tu si viem lepšie usporiadať myšlienky.
S blížiacimi sa voľbami do mládežníckeho tímu som sa
rozprával s niektorými mládežníkmi o ich kandidatúre. Viacerí mi povedali, že hlavne váhajú,
respektíve vôbec neuvažujú o členstve v tíme, pretože vnímajú, že na to nebudú
mať čas. Ja som donedávna prežíval podobný zápas a rozhodol som sa podeliť sa s
tým čo som prežíval, snáď to niekoho z vás nejak povzbudí.
Začalo to na tábore, myslím že to bola hneď prvá téma -
Aggeus. Boh tam cez proroka vyčíta Izraelitom, ktorý sa vrátali domov zo
zajatia, že obnovujú len svoje domy, kým Boží dom je stále zničený. (Ag 1:5 "Či vám už nastal čas bývať v obkladaných domoch,
zatiaľ čo tento dom je v troskách ?"). Dotklo sa ma to, pretože som uvažoval veľmi
podobne ako títo ľudia (ak chcete, prečítajte si aspoň prvú kapitolu). Chcel som pracovať na vzťahu s mojou budúcou ženou,
pripravovať sa na svadbu a manželstvo, pri tom študovať a zároveň aj zarábať. V mojich plánoch veľmi
nezostával čas na službu a preto som veľmi váhal, či ďalej investovať energiu
do služby a do mládeže.
O niekoľko dní som čítal príbeh o chudobnej vdove, zapísaný v Mk 12:41-44.
Ježiš si sadol oproti chrámovej pokladnici a pozoroval, ako
do nej ľudia hádžu peniaze. Mnohí majetní dávali veľa. Tu prišla jedna chudobná
vdova a vhodila dve drobné mince, dovedna kvadrant. Zavolal si učeníkov a
povedal im: Amen, hovorím vám, že táto chudobná vdova dala viac ako všetci
ostatní, ktorí hádzali do pokladnice. Všetci tam dali zo svojho prebytku, ona
však pri svojej chudobe dala všetko, čo mala na svoje živobytie.
Keďže moje živobytie stále čiastočne financujú moji rodičia,
neprežívam podobné dilemy, aké musela riešiť táto vdova. Ale tento príbeh ma oslovil, pretože ma viedol k zamysleniu sa nad tým ako investujem svoj čas.
Investujem ho hlavne do vecí, ktoré som už spomenul vyššie - blížiaca sa
svadba a manželstvo, škola, práca. A ak mi zvýši nejaký čas, tak ho venujem Bohu.
Boh mi ale cez tieto príbehy ukazoval, že moje zmýšľanie nie je
správne - že nechce len nejaké zvyšky môjho času a energie. A tak aj vás chcem povzbudiť k premýšľaniu ako je to vo vašom živote ...
Rado
Rado, vďaka za osobné zdieľanie. Je to povzbudzujúce, zároveň vystríha to i mňa kedy a koľko času trávim s Bohom.
OdpovedaťOdstrániťM
*thumbsup*
OdpovedaťOdstrániťhttp://www.reactiongifs.com/r/jcwd.gif
Vďaka Rado, u mňa to trafilo do čierneho a zároveň ma aj povzbudzuje, že nie som sama so svojimi potiažami a nedokonalosťami.
K téme mládežníckeho tímu by som pridala verš pre tých, ktorí sa možno boja zodpovednosti, rozhodovania, výziev, lebo síce je to aj o tom, ale my nie sme výkonná moc, ako hovorí Pavol : ja som zasial, Apollo polial, ale Boh dal narásť.