Mládež na návšteve

Mládež na návšteve

u Šanibáčiho (Alexandra Kováča)

Príchodom všetkých na parkovisko sme sa rýchlo z mrazivej zimy pobrali ku nášmu bratovi a sestre, u ktorých sme mohli tráviť túto netradičnú mládež. Privítali nás u seba v kuchynke, keďže sme prišli v menšom počte.

Po úvodnej modlitbe (Pali Barkóczi) sme prešli k chválam nášmu Bohu, povedali si oznamy:

1. Cestu vlakom na konferenciu v Banskej Bystrici bude organizovať Paľo Kováč, napíše Vám mail, kedy sa odchádza z Nových Zámkov.
2. Otázky k téme Zoliho Mátyusa môžete zadávať do tohto dotazníka.

Po oznamoch nám nič nebránilo prenechať slovo bratovi Alexandrovi a započúvať sa do jeho zaujímavého životného príbehu. Fotky z mládeže nájdete v našom fotoalbume.

Téma:  Bratia a sestry - významné osobnosti na mojej ceste kresťana (Alexander Kováč)

Šanibáči, ako ho všetci voláme, sa ujal začiatku svojsky. Spravil si rýchly prieskum, komu bude hovoriť, ako fungujú bežne mládeže, až následne začal s tým, čo si pre nás pripravil.

Kto boli osobnosti, ktoré ho najviac ovplyvnili?

Určite rodičia, však predovšetkým otec. Keďže mama mu umrela v jeho 6 rokoch. Otec ho nosil so sebou do zhromaždenia, na modlitebné stretnutia a každú zborovú udalosť. Dozvedeli sme sa, kde vyrastal - kedy sa sťahovali aké to bolo a podobné zaujímavosti. Jeho otec zdedil po starom otcovi veľké (polovicu z 200 ha) hospodárstvo a oň sa mali starať. Okrem polí mali viac ako 100 oviec, kone a dobytok. K hospodárstvu, na samote obklopenej poľami, patril dom, maštale a všetko potrebné na obrábanie polí. Tu žili až dokým, nemali novú mamu. Vzťahy so starými rodičmi začali byť napäté.To bol aj dôvod prvého sťahovania sa. Na vzdialenosť od okolia rieky Tisa až ku brehu Dunaja. Predali väčšinu majetku a presťahovali sa. Nechali si okolo 30 oviec aj nejaký dobytok, aby s nimi mohli začať hospodáriť. Ich dom bol pri hrádzi a mnohí susedia sa živili rybolovom. (Pri kúpe domu boli pozvaní k večeri, kde sa podávali ryby - jeho otec ich nemal rád - a majiteľovmu synovi sa zasekla kosť od ryby v krku, ale podarilo sa ju dostať von.) Na novom mieste chodil okrem školy, do zboru a ako školák chodil pásť ovce. Nosil so sebou Bibliu, do ktorej vždy rád zalistoval počas dlhých chvíľ. Najradšej mal žalmy a obľúbil si Dávida (z biblických postáv), ktorý tiež pásol ovce. Často prišli za ním kamaráti na pašu zahrať sa. Neraz si po hre sadli a spolu sa začítali do príbehov Biblie. (Zaujímavosť, je že svojim ovciam dával aj mená. Tá, čo šla vždy popredu sa volala “Vezér” [tj. Vodca (v preklade)].)

Ďalšie osobnosti, na ktoré poukázal ako vplyvné boli kazatelia nášho zboru v Nesvadoch:

• brat kazateľ Vološtyuk
  Mali dobré vzťahy a po kazateľovom odchode do dôchodku mu pomohol s transportom úľov do Klenovca. Nočný prevoz úľov traktorom Zetor 50 do Klenovca dopadol dobre. To sa už nedá povedať o ceste naspäť, kde si br. kazateľ chcel pomôcť sám a došlo pri tom k nehode s tragickým následkom († sestra Vološtyuková).
• brat kazateľ Kešiar
  Bol okrem iného prvý obyvateľ kazateľského bytu. Ich rodiny sa vzájomne navštevovali. Brat kazateľ mal dobrý prístup k deťom. Vedel s nimi pracovať a deti ho mali v obľube.
• brat kazateľ Kohút
  Vďaka stretávaniu sa navzájom.
• brat kazateľ Struhár
  Pôsobil tu krátko, bol odvolaný zborom. Výpoveď mu doručil v zastúpení zboru Šanibáči, s ľútosťou mu oznamoval, že museli pristúpiť k tomuto kroku. Nepôsobil ďalej už ako kazateľ. Avšak trebav vedieť, že brat Struhár napriek všetkému neopustil rodinu veriacich a ďalej zachoval vieru v Pána Ježiša. Pri jednej návšteve v Nesvadoch sa vyjadril, že nezatrpkol na Nesvady ani Šanibáčimu osobne nič nevyčítal.
• brat kazateľ Dóce
  Slúžil v Nesvadoch 7 rokov, prežívali požehnané obdobie počas jeho služby. Opustil zbor aj kvôli maďarskej národnosti.
• brat kazateľ Darko Kraljik
  Sobášil ho s terajšou manželkou, považuje ho za veľmi obdarovaného a vzdelaného kazateľa. Rozhodol sa postaviť na čelo dychovky, čo sa stretlo s veľkým odporom a odchodom niektorých členov zo zboru. Neskôr po útokoch na jeho osobu sa rozhodol odísť zo služby kazateľa v Nesvadoch.
• brat kazateľ Martin Tobák
  “.. je dnešný kazateľ, verím že to tak Boh zariadil, aby sme mali tohto mladého kazateľa a som za neho vďačný.”

Prijímal od nich vzdelávanie, duchovné vedenie a rovnako mohli si slúžiť jeden, druhému ako bratia a vedúci zboru.

Významným spôsobom ho menila aj služba v mládeži (mladým). Opísal nám ako vyzerala taká mládež v jeho mládežníckych časoch. Schádzali sa spolu dorast, mládež, mladší bratia a sestry. Na úvod spievali piesne (mládežnícke, ale aj z bratských piesní). Po piesňach chvál sa čítalo zo Slova Božieho, v tejto službe sa striedali viacerí. Čítanie bolo spojené s krátkym zamyslením k modlitbám. Ak mali na mládeži hosťa (najčastejšie ním bol kazateľ zboru) nasledovala téma. Nebolo ničím výnimočné, že sa na mládeži učili (10 Božích prikázaní, modlitbu Otče náš) a rôzne veršíky (prvý Žalm a ďalšie vybrané verše z Biblie) naspamäť. Okrem tradičných mládeží pripravovali aj službu v zbore (rozhovory, scénky a rôzny program). Mnohé roky bol zapojený v službe mladým, až dokým nebol pracovne vyťažený natoľko, že túto službu odovzdal. Po ňom viedla mládež sestra Terka Podobná (rod. Barkócziová).

Mnohí sme počuli o pôsobení brata počas jeho vojenskej služby, kedy mohol prežívať mnohé požehnania - napriek prenasledovaniu kresťanov. Ako “nespoľahlivá” osoba nemohol mať zbraň a dostal sa na ošetrovateľstvo. Vyučil sa za zdravotného ošetrovateľa. Mal vlastnú ordináciu, bol oslobodený od nástupov a mohol pracovať samostatne. Prínosom to bolo najmä počas voľných víkendov kedy mohol navštevovať zbor v Pardubiciach. Neskôr chodil aj do zboru v Prahe, keď mal za povinnosť navštíviť chorých vojakov z roty v Pražskej nemocnice. Raz za ním došlo poručíci - vedenie, že majú podozrenie - prečo je iný ako ostatní. Šanibáči im teda povedal, že je veriaci, že on sa správa podľa nariadení Biblie a Pán Ježiš je jeho Pánom. Ba povedal im aj to, že navštevuje zbor. Obával sa, že ho za to postihne trest a spolubratom na vojenčine sa zdelil s touto jeho obavou. Ich sa opýtal, či o ňom nehovorili na nástupe - bál sa predvolania. Oni mu kladne odpovedali: “Áno, hovorili o tebe, ale o tom - že dostaneš povýšenie!”. Brat Alexander to vyznal týmito slovami: “Bola to Pánova práca, že sa o mňa takto postaral. Mohol som prežiť pokojný čas aj na vojenskej službe.”
Bol ešte vojak, keď sa zúčastnil jednej konferencie. Počas nedeľných modlitieb pred večerou Pána zažil silný Duchovný zážitok. Prebral sa z neho tak, že ho dvaja bratia držali, aby neodletel. Duch Boží tam konal a on mohol zažiť svoje znovuzrodenie.

Brat Šani, nám zodpovedal otázky o situácii pri sťahovaní sa do Nesvád (Benešove dekréty). Cestovali niekoľko dní vo vagónoch spolu so svojim majetkom (vrátane oviec, kráv, koní). Bolo to náročné zabývať sa. Ľudia ich zo začiatku neprijímali. Ďalej sme sa opýtali na znárodňovanie vlastníctva, rozsah obmedzení z oblasti zborového života a povedal nám aj o práci pre miestne jednotné roľnícke družstvo. Odtiaľ šiel do dôchodku z postu vedúceho dopravy. Vedúci družstva si ho váži za jeho prínos a svedomitú prácu.

Na záver Šanibáči nešetril povzbudeniami. Smeroval ich najmä nám mladým. Vyzýval tých, čo ešte neprijali Pána slovami: “Hľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou.” zo Zjavenia 3,20, aby milovali Pána Ježiša lebo On nás miloval láskou až po smrť na kríži (Flp 2,8). Božie Slovo nepozná zajtra - dnes je čas odpovedať, ak sa nerozhodneš aj to je odpoveď.