Po slede udalostí posledných dní , mi to nedá, nepoďakovať sa za vynútené svedectvo Nike a poznamenať, akým povzbudením pre mňa bolo spolu, s Marianovým správaním. Šíril okolo seba číru radosť, akú nevídam na ľuďoch často. Cítim sa ešte aj teraz, ked to píšem, veľmi povzbudená a odvtedy ma neopustila určitá radosť a vyrovnanosť, ktorú cítim kdesi vnútri.
Táto mládež ma priviedla opäť k otázkam o konaní Ducha, a o tom, či ho naozaj vnímame každý tak rozdielne a snažíme sa cez to, čo nám "hovorí" budovať spoločenstvo, alebo či viacerí vnímame Ducha podobne, ale len niektorí naberú odvahu robiť to, čo cítia, že majú robiť.
Ja osobne sa určite prikláňam k prvej možnosti a síce som nevnímala veci tak ako možno ostatní na mládeži, ale ako som písala...doteraz sa cítim povzbudená a som vďačná za ten večer.
Po slede udalostí posledných dní , mi to nedá, nepoďakovať sa za vynútené svedectvo Nike a poznamenať, akým povzbudením pre mňa bolo spolu, s Marianovým správaním. Šíril okolo seba číru radosť, akú nevídam na ľuďoch často. Cítim sa ešte aj teraz, ked to píšem, veľmi povzbudená a odvtedy ma neopustila určitá radosť a vyrovnanosť, ktorú cítim kdesi vnútri.
OdpovedaťOdstrániťTáto mládež ma priviedla opäť k otázkam o konaní Ducha, a o tom, či ho naozaj vnímame každý tak rozdielne a snažíme sa cez to, čo nám "hovorí" budovať spoločenstvo, alebo či viacerí vnímame Ducha podobne, ale len niektorí naberú odvahu robiť to, čo cítia, že majú robiť.
Ja osobne sa určite prikláňam k prvej možnosti a síce som nevnímala veci tak ako možno ostatní na mládeži, ale ako som písala...doteraz sa cítim povzbudená a som vďačná za ten večer.